Do Kórei som sa dostala vdaka programu Dofe v ktorom som prešla výberovím konaním na základe motivačného listu v angličtine a nasledovného telefonického pohovoru. Ked mi prišiel e–mail ohľadom cesty do Kórei absolútne som si nemyslela žeby som mala nejakú šancu. Povedala som si len že za pokus nič nedám a vyskúšam to. Nemohla som uveriť ked mi volali z Dofe a oznámili mi že som bola vybraná ako Slovenský delegát mládeže do Kórei. To že je to skutočnosť som si začala uvedomovať až ked som si sadala do lietadla. :D Ja a moji další 4 kolegovia delegáti sme boli vybraný z rôznych programov zo Slovenska. Sprevádzala nás zástupkyňa generálneho riaditeľa inštitútu mládeže Iuventa, Alena Mins. Každý sme mali za úlohu reprezentovať svoj program, ale čo bolo dôležitejšie, mali sme prezentovať naše Slovensko. Mali sme priblížiť Kórejčanom našu Slovenskú kultúru, zvyky, tradície, prírodu, vedu, históriu a pod. prostredníctvom spoločnej prezentácie v angličtine. Každý sme si vybrali určitú oblasť ktorá nás najviac zaujíma a o nej sme potom rozprávali. Ja som si vybrala prírodu kedže mám k nej veľmi blízky vzťah . Bavilo ma prezentovať našu prírodu, lebo Slovensko má veľké prírodné bohatstvo ktorým sa môžeme pýšiť. Okrem prezentácie ktorú sme prezentovali viacej krát sme absolvovali návštevy rôznych Kórejských mládežníckych centier a škôl, kde sme prostredníctvom diskusie rozoberali našu slovenskú mládež a jej problematiku, naše centrá mládeže a aktivizmus mladých. Spätne nám Kórejčania predstavovali ich zákony a systémy, ktoré platia pre mládež v Kórei. Ukazovali nám ich priestory a vybavenie, ktoré boli vážne famózne. Vybavenie a dizajn v kórejských centrách bolo úplne niečo iné ako u nás na Slovensku. Od farebných a kreatívnych malieb na stenách až po kvalitnú výbavu v atelieroch, technických alebo počítačových učebniach. Veľmi sa mi tam páčila astronomická trieda, kde mali obrovský dalekohľad ktorým skúmali polohu planét a ich mesiacov. Deti tam mávajú noci v škole, kedy prespávajú v tejto triede a v noci pozorujú oblohu. My sami sme si mohli vyskúšať dalekohľad ktorý nám zamerali priamo na slnko. Okrem diskutatývnych a prezentačných programov sme mali aj množstvo kultúrnych aktivít, ako napríklad návšteva múzeí a divadla. Každý deň nás naše sprievodkyne vzali na tradičné kórejské jedlo aj Kórejský fast food, ktorý som ja osobne nemala a ani mnoho mäsových Kórejských špecialít ktoré nám ponúkali, pretože som vegánka a také veci ja nekonzumujem, ale boli vždy tak milý že hľadali vždy reštauráciu kde ponúkali aj niečo pre vegetariánov alebo mi dali uvariť špeciálne pre mňa omáčku alebo polievku ktorú mali oni, len bez mäsa a živočíšnych produktov. Veľmi mi to lichotilo a bola som za to vdačná. Ešte nikde na mnatakýto ohľad nebrali. Po týždni v Kórei mi však ryža liezla aj ušami a od vtedy som ju ešte nemala a to je od môjho návratu z Kórei už mesiac. Hoteli v ktorých sme boli ubytovaný boli famózne. Wellness, fitness, terasa, reštaurácia a podobné vymoženosti na úrovni nechýbali. Tiež sme mali príležitosť absolvovať jednodňový homestay v Kórejskej rodine, kde nám rodiny ukázali ako to chodí v takej bežnej kórejskej domácnosti. Predstavili nám aj „mestečoko“ Siheung (ktoré bolo asi 5x väčšie ako Bratislava) kde nás vzali k moru do lotusového parku, kde sa mi veľmi páčilo a na rozhľadňu odkiaľ bolo vidieť na more a celé mesto. Na rozhľadnu nás vzali aj v hlavnom meste Seoul Tower, kde bolo mnoho zaujímavých suvenírov a skvelý výhľad na mesto. Jeden deň na homestay sa mi však zdal veľmi málo, priala by som si tam ešte ostať a spoznať ich život viacej. Večer sme si zahrali tradičnú korejsku hru Yut Nori v ktorej som samozrejme prehrala, vždy v hrách prehrávam :D ale aj tak som si ju veľmi užila a cítila som sa dobre v takej atmosfére. Potom sme dostali aj ako dar od našej hostiteľky túto hru v menšom vydaní. S druhou delegátkou sme boli veľmi prekvapené, ked sme videli naše postele. Žiadne sme totižto nemali a spali sme len na akejsi hrubšej deke. Ku podivu, ako sme sa uložili tak sme zistili že to nie je také nepohodlné ako to vyzeralo. Ráno sme vstali obe úplne fresh vyspaté. Ešte sme sasmiali že lepšie deka na zemi ako také tie ich pichlavé postele na ktoré chodia relaxovať. Veľmi sa mi páčila aktivita ktorú nám vymysleli v centre mládeže KYWA. Mali tam horolezeckú stenu na ktorú sme mali liesť. Pre mňa to nebolo nič nové pretože sa horolezectvu venujem, ale pre mojich kolegov delegátov a sprievodkyňu to bola veľká výzva a hovorili že si mysleli že nič podobné v živote nezažijú a že prekonali samích seba. Skvelé bolo aj múzeum budúcnosti ktoré sme navštívili a kde nás virtuálnou realitou, technológiou a neviem čím všetkým vážne vyslali do budúcnosti ako strážcov, ktorý na misii museli zachrániť zvieratá z horiaceho lesa. Bolo to tak skutočné, že som sa vážne vžila do svojej role :D . Tiež nám tam predstavili ako budú v budúcnosti fungovať autá, kuchynské roboty, poľnohospodárstvo, svetová komunikácia cez hologrami, medicína, doprava a mnoho dalších vecí ktoré sme si reálne aj mohli vyskúšať. Jeden z delegátov napr. operoval koleno. A mali sme možnosť sa aj previesť v aute budúcnosti a uvariť si z neho večeru cez počítač. Bol to pre nás obrovský zážitok. Okrem aktivít s Kórejčanmi sme si spravili aj vlastný program. Večer po našich povinnostiach sme išli so slovenským velvislancom navštíviť nočný Seoul. Velvislanec nám poukazoval množstvo miest kam sa chodia zahraničný obyvatelia alebo turisti zabávať. Kórejčana sme tam stretli veľmi zriedka, pretože tí sú až tak zažraný do práce že na zábavu nemajú čas alebo sú na ňu príliš unavený. Kórejčania sa chodia zabávať vraj len veľmi málo, ale ked sa rozhodnú ísť, tak že to stojí za to :D. Táto príležitosť vycestovať ma veľmi veľa naučila o inej kultúre. V Kórei by som vzhľadom na ich prílišný nárok na štúdium žiť nechcela. Rozprávala som sa s mladým bývalím študentom ktorý sa rozhodol ukončiť svoju školu, lebo to psychicky nezvládal. Veľa som sa dozvedela o ich kultúre a tradíciach, ale tiež aj o ich problémoch ktorú sa snažili skryť a moc sa na ne nevyjadrovali. Napríklad to, že Kórea má najvyžší počet sebevražied študentov na svete, práve kvôli týmto nárokom a tlaku na študentov. A tiež ich ovzdušie je nedýchateľné a veľmi vlhké. Čo ma ale prekvapilo bolo to že aj napriek tomu že sme boli v hlavnom meste sa aj tak snažia udržiavať a rozširovať prírodné rezervácie. Kórejčania k nám boli veľmi ohľaduplný, starostlivý, ústretový a mnoho dalších dobrých vlastností. Dali nám skvelú skúsenosť, mnoho vedomostí a zážitkov. Vedeli ste napríklad to, že ked sa narodí človek v Kórei, tak má už jeden rok ? Čiže človek ktorý je o rok mladší u nás, je v Kórei náš rovesník. Toto som ja vôbec netušila. Tiež nás učili kórejsky písať a zisťovali sme aj to, aké by sme mali meno keby sme Kórejčania. Seul Wu vyšlo mne a vraj to znamená „zdravá a inteligentná na tele aj na duši“. Polichotilo mi to, vždy som aj chcela vedieť čo také ich mená znamenajú a čo by som asi mohla mať ja. Neviem si predstaviť lepšie strávený čas v Kórei ako ten čo nám naprogramovali. Bolo to úžasné a keby mám príležitosť vrátim sa späť a bola by som tam dlhšie, nie však moc dlho lebo Slovensko milujem a chýbali by mi naše hory. Teraz sa chystám na stretnutie s Kórejskými delegátmi ktorý nás navštívia v Septembri. Budem im prezentovať seba a program Dofe vdaka ktorému som mala možnosť niečo takéto zažiť. Teším sa na nich a verím že aj im sa u nás na Slovensku bude páčiť tak, ako mne u nich v Kórei.
